11.08.2016 09:47

Zelenina ako záchranný pás

Varenie – Potraviny

 

Zelenina je tak prirodzenou súčasťou stravovacích zvykov, že si ani nezamýšľame nad históriou príchodu jednotlivých druhov do našej kuchyne. A na druhej strane, napriek často opakovaným informáciám o užitočnosti ich konzumácie pre zdravie, nekladieme si ich na tanier tak často, ako by bolo treba.

 

Pohľad do histórie

Zelenina má úctyhodný rodokmeň. Väčšina má prapôvod v planých rastlinách, z ktorých sa neskôr pestovaním získali ušľachtilejšie odrody. Hrach sa pestoval v Turecku už 6500 rokov pred naším letopočtom a o 1500 rokov neskôr zberali Mexičania úrody tekvice, fazule a kukurice. A predpokladá sa, že v tomto období sa pestovali už aj zemiaky a rajčiaky. Obyvatelia Mezopotámie v období 3000 rokov pred naším letopočtom sa zase orientovali na cibuľu, pór, cesnak, reďkovku, bôb, šošovicu a hrach. Do Európy sa zelenina dostávala postupne z Ázie, Gréci a Rimania preferovali pór, mrkvu, karfiol, artičoky, cesnak, cibuľu a zelený šalát, Španieli a Francúzi vsadili na baklažán, špenát a mrkvu. V ďalších storočiach sa aj severnejšie územia Európy zoznamovali s teplomilnejšími druhmi zeleniny. A rozširovaniu všetkých druhov po svete pomohlo aj objavovanie kontinentov a kolonizácia. Tak Španieli priniesli z Južnej Ameriky kukuricu, do Severnej Ameriky sa z Európy dostala mrkva, reďkovka, bôb či kapusta a z Afriky zase okra a jamy.

Prínos pre zdravie

  • Zeleninu si ľudia odjakživa cenili nielen pre chuťové vlastnosti a výživovú hodnotu (často jediný zdroj potravy), ale aj pre prítomnosť látok dôležitých pre organizmus.
  • Zelenina obsahuje často až 80 percent vody (najviac tekvice), cukry (najviac kukurica, mrkva, paštrnák, cibuľa), bielkoviny (najviac kukurica, strukoviny) a tuky, ale významnou zložkou sú vitamínyminerály. Tie radia zeleninu do skupiny potravín, ktoré pomáhajú udržiavať celé telo a všetky orgánové systémy v dobrej kondícii.
  • Vitamíny E a C a niektoré karotény (pigmentové farbivá) sú významnými antioxidantmi, ktoré chránia organizmus pre voľnými radikálmi. Tie si telo pri chemických reakciách vytvára samo napríklad vplyvom žiarenia, vdychovania škodlivých látok (fajčenie), ale aj počas choroby a požitia drog či niektorých liekov. Následne môžu spôsobiť zmeny v štruktúre buniek, ktoré napokon môžu viesť až ku vývoju rakovinotvorných buniek.
  • Dôležitá je aj prítomnosť vlákniny v zelenine, ktorá zlepšuje trávenie a pohyb čriev a tým sa telo rýchlejšie zbavuje škodlivých látok.
  • Dokonca aj chemické zlúčeniny ako sírany (kapusta) a silice (cibuľa) majú svoj význam – pri ich vdychovaní i konzumácii sa produkujú ďalšie zlúčeniny, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi a zvyšujú odolnosť voči rakovine.
  • Flavonoidy  sa uvádzajú ako výborní ochrancovia pred chorobami srdca a problémami s krvným obehom. Obsahuje ich napríklad cibuľa, brokolica, špenát, kapusta, paprika, mrkva a rajčiaky, ale i ostatné druhy zeleniny.
  • Vedci už dokázali prínos probiotických kultúr pre dobré fungovanie čriev a tým silnejšiu odolnosť organizmu voči vírusom. Aj zelenina poskytuje telu tento benefit. Priateľské baktérie sa nachádzajú aj v cíceri a v artičokách.
  • Fytoestrogény pomáhajú prekonať ženám náročné obdobie menopauzy a chránia ich pred rizikom srdcovocievnych ochorení, zhoršením pamäťových schopností i pred vznikom rakoviny prsníka. Zdrojom týchto hormónov rastlinného pôvodu sú aj strukoviny, najmä sójové bôby a tiež fenikel.

 

redakcia Doma Rada, FOTO: www.stockvault.net

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu


přesný čas
Meniny na web