16.12.2016 17:08

Vianočné trhy lákajú

Harmónia – Sviatky a tradície

 

Vôňa pečenej kačaciny, chleba s cibuľou a masťou, kapustnice i vareného vína. Tie všetky a ešte množstvo ďalších aróm sa už zase ako každý rok tradične nesú Hlavným námestím v Bratislave.

 

A ľudia neodolajú a zájdu do centra mesta, aby si vychutnali svojskú atmosféru tmoliacich sa ľudí medzi stánkami s chutnými jedlami i nápojmi, ale aj s vianočnými ozdobami, s medovníkmi a s drobnými darčekmi, z ktorých mnohé zakotvia pod vianočným stromčekom. Prídu počas tých niekoľkých týždňov aj niekoľkokrát. Raz s priateľmi zo školy dodržiavajúc milú tradíciu, inokedy s kolegami z práce, s ktorými si dajú grog či punč, a samozrejme aspoň raz s rodinou, aby si pochutnali na živánskej či makovej lokši. Túto príležitosť možno nevynechajú aj preto, že vianočné trhy ešte viac zbližujú. Malé námestie, kde je natesno stánkom, predávajúcim i návštevníkom, nechtiac inšpiruje k úvahám aj o symbolickej blízkosti ľudí. A to k vianočným sviatkom nesporne patrí. Vlastne je to hlavný pilier ich filozofie. O to viac, keď sa okolo stánkov netmolia len Slováci ako repa, ale ozýva sa tu aj angličtina, nemčina, flámčina, japončina, taliančina, španielčina, fínština ....

 

Trhy k mestu patrili odjakživa

Dôvodom pre organizovanie trhov bol štýl života v minulosti. Roľníci a remeselníci potrebovali svoje produkty a výrobky niekde predať a ostatní zase kúpiť, čo potrebovali. Preto bežnou súčasťou života stredovekých miest bol práve trh. Rovnako v Bratislave. Jedným z priestorov, kde sa trhy konali, bolo aj Hlavné námestie obkolesené meštianskymi domami. K privilégiám mesta patrili tiež výročné trhy na rôzne sviatky ako svätolaurinský a svätomichalský, ktoré trvali niekoľko dní. No vianočný v hlavnom meste Slovenska tradíciu nemal. Tú si skôr pestovali v zahraničí, napríklad v nemeckom Norimbergu sa vianočné trhy udržali po celé stáročia až po súčasnosť.

V 19. storočí premiestnili otcovia Bratislavy trhy až za opevnenie mesta a z Hlavného námestia sa vybudoval park. Až v roku 1993 skrsla myšlienka vrátiť mestu atmosféru trhu práve v období adventu s vianočnou atmosférou. Namiesto klasického trhoviska s podkovami od kováča, kabanicami od súkenníka a ovcami či kŕdľami husí sa vytvorila sympatická tradícia kultivovaného vianočného trhu v štýle podobných podujatí v Rakúsku a v Nemecku. Za takmer 20 rokov sa ich charakter vyšpecifikoval a dokonca inšpirovali aj organizátorov v Nitre, Trnave, Žiline, Trenčíne, Košiciach a v ďalších slovenských mestách.

 

Čo nesmie chýbať

Návštevníci v prvom rade očakávajú svojskú gastronomickú ponuku, ktorá sa aspoň sčasti odlišuje od ponuky hodov, vinobrania a podobných akcií v iných ročných obdobiach. Môžu si dať grog, medovinu, hriatô, zohriatu pálenku so slaninkou, a varené vínko. Aby grády nestúpali rýchlo do hlavy, treba ich zajesť cigánskou pečeňou v žemli, pagáčikom, chlebom s oškvarkami, lokše s husacou pečienkou, štrúdľou či baraním gulášom.

Niekde predávajú aj živých kaprov, stromčeky a silvestrovskú pyrotechniku, na bratislavskom však kraľujú najmä cukrovinky, vianočné dekorácie, keramika a ručné práce od výmyslu sveta, či už vyšívané obrusy, pletené rukavice, drevené hračky, sviečky z včelieho vosku, ozdoby zo šúpolia alebo maľované obrázky. A keby niekomu nebolo dosť, tak vianočnú náladu ešte podčiarkujú vystúpenia folklórnych súborov, speváckych zborov, sólových gitaristov i dychových kapiel. V prípade prázdneho pódia vypúšťajú amplióny do éteru nezabudnuteľné songy typu Vánoce, vánoce přicházejí .... alebo tradičnú skladbu Tichá noc, svätá noc ....

 

redakcia Doma a Rada

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu


přesný čas
Meniny na web