20.12.2015 10:00

Vianoce oslavuje celý svet

Harmónia - Sviatky a tradície

 

Nie je až toľko zvykov na svete, ktorý by ho podobne ako Vianoce zliepali. Na darčeky sa tešia deti v Londýne i v Moskve, jasličky si stavajú Belgičania i Filipínci a stromček ozdobujú Poliaci i Etiópčania. Predsa však existujú isté odlišnosti, o ktoré tento sviatok obohatili regionálne zvyklosti a legendy.

Poľsko

Poliaci držia prísny pôst celý Štedrý deň a až po objavení prvej večernej hviezdy na oblohe si sadnú k stolu. Chodov majú dvanásť rovnako ako mesiacov v roku. K tradičným patrí boršč z červenej repy, moriak, rybacia polievka, kapor v sladkej čiernej omáčke so slivkami a biely chlieb i žemle dochutené makom a hrozienkami. V Poľsku sa Vianoce spájajú hlavne so symbolom betlehemu. V mestách sa zvyknú organizovať živé predstavenia narodenia Ježiška, malé jasličky nechýbajú ani na štedrovečernom stole.

 

Francúzsko

Tento národ slávi Vianoce veľmi družne. Stretávajú sa celé rodiny i s priateľmi a známymi, osamelý nesmie zostať nikto v blízkom okolí. Na Štedrý večer si pochutnávajú na mušliach, na kaviári, na údenom lososovi, na paštéte z husacej či kačacej pečienky a na žabích stehienkach, ale i na tradičnom moriakovi s gaštanovou plnkou a na rybacej polievke. Potom sa zabávajú hrou na živé jasličky, popíjajú horúcu čokoládu alebo calvados a maškrtia. Mamy zvyknú pripraviť čokoládovú salámu, dezert z datlí a čokolády a na troch kráľov veľkú smotanovú hviezdicovú tortu, do ktorej zapečú figúrku čierneho kráľa. Dieťa, ktoré ju nájde je kráľom osláv a dostane pohárik šampanského. Mimochodom, darčeky im nosí dobrý vianočný duch Pére Noel.

Taliansko

V Taliansku naopak darčeky prináša čarodejnica Befana, ktorá lieta na metle a do domácností chodí zásadne komínom. Je síce stará a škaredá, ale má zlaté srdce a pochopenie pre ľudské slabosti. Taliani si veľmi cenia betlehemy so starobylými postavičkami, ktoré sa dedia v rodinách z pokolenia na pokolenie. Udržujú si aj tradíciu pastierskych predvianočných piesní. Koledy chodia spievať od domu k domu deti, ale prezentujú ich na ulici aj umelci, neraz študenti akadémií. Na večeru, ktorú trávia v rodinnom kruhu, jedia pečené jahňa alebo moriaka, sladký koláč podobný vianočke a plnené datle a figy. Neodpustia si polnočnú omšu, k najväčším zážitkom patrí tá vo Vatikáne.

Rusko

Rusi slávia vyzdobenou jedličkou Vianoce podľa pravoslávnej cirkvi až na Nový rok. Po prísnom pôste si doprajú ryby a bezmäsité jedlá ako nákyp so slivkami, makom, orechmi a hrozienkami alebo vareníky - taštičky z kysnutého cesta plnené zemiakmi, kapustou a hubami. V Rusku veria na Mikuláša a Mrázika, ktorého im cár Peter I. po návšteve v Holandsku premenoval na novoročného deda Mráza. Ten nosí darčeky spolu so Snehulienkou na saniach ťahanými sobmi. K starým ruským zvykom patrilo zapaľovanie ohňov vo dvoroch na Štedrý deň, aby sa tu mohli ohriať duše predkov.

 

Anglicko

Kedysi oslavovali Angličania Vianoce karnevalom. Dnes zvykne niektorý člen kráľovskej rodiny odštartovať vianočné sviatky zažatím obrovskej ozdobenej jedle na londýnskom Trafalgalskom námestí. Na večeru sa podáva rostbeef, anglický puding, sladké bochníčky plnené kandizovaným ovocím a povestný pečený moriak s gaštanovou plnkou, ktorý má výnimočne jemné mäso vraj vďaka tomu, že mu domáci pán dával po tri dni každé ráno pohárik sherry. Darčeky nosí Santa Claus a schováva ich do farebných pančúch zavesených na rímse kozuba. Deti sa z nich môžu tešiť až na druhý deň ráno.

 

Nemecko

V tejto krajine si potrpia na pompéznosť vianočných symbolov. Či už na bohato zdobené stromčeky úctyhodnej veľkosti alebo na adventné venčeky, ktoré zdobia interiér i hlavné dvere všetkých domácností. Nemci zvykli pod prahom zakopať popol z vianočného polena, ktorý ich má ochrániť pred čarodejnicami. Darčeky nosí Ježiško alebo vianočný duch s ryšavými vlasmi a s plášťom s kapucňou, ktorý neposlušné deti strká do vreca a neverné ženy trestá metlou. Gazdiné pripravujú na večeru hus, pečené klobásky, medovníčky a zemiakový šalát. A nesmie chýbať ani vaječné pečivo a ovocný šalát s príchuťou likéru alebo šampanského. V Bavorsku si potrpia na kapra alebo pečenú šťuku.

Nórsko

Napriek tomu, že Nórsko je rybárskou veľmocou, kapor sa tu na Vianoce nevypráža. Jedia sa kurčatá, puding poliaty sladkým likérom a sladká kaša s kandizovaným ovocím a mandľami. Deťom nenosí darčeky žiadna záhadná rozprávková bytosť, ale koza. Symbol sa spája s legendou o kráľovi Olafovi, ktorý zachránil pred smrťou vianočnú kozu a tá mu z vďačnosti prinášala vzácne liečivé bylinky. Nóri majú jednu špecialitu. Na sviatky sa tu varí sladké vianočné pivo a umelci pre radosť zberateľov navrhujú originálne vianočné pivné etikety.

 

Španielsko

Španieli si prajní a pohostinní. Po uliciach chodia traja králi a deťom rozdávajú sušienky a marcipánové či nugátové sladkosti. Na Vianoce sa priatelia zvyknú obdarúvať košíkmi s exotickým ovocím a kvalitným vínom a rodiny trávia sviatky svorne. Zídení v rodičovskom dome sa na príprave večere podieľajú ženy i muži. Potom si pochutnávajú na baranine či kozľacine, na maslových plackách, omeletách či na citrónovej torte s kandizovaným ovocím, pijú víno, spievajú a tancujú do neskorej noci.

 

Fínsko

Fíni milujú príbehy, ktoré si rozprávajú počas dlhých zimných večerov. K rozprávke majú blízko, preto možno vznikla legenda, že Santa Claus sídli práve v tejto krajine a tak deti celého sveta posielajú svoje vianočné priania práve do Fínska. Fínom však darčeky nosí veľký Ukko s dlhou bielou bradou v červenom kabátiku a polmetrovou čiapkou so zvončekom, ktorý býva aj so svojou ženou a početnou armádou škriatkov v horách. Fíni slávia Vianoce radostne. Zdobia si námestia, obchody i domy zasneženými verziami jedličiek, pod ktorými zvyknú spievať a tancovať. A k štedrej večeri si sadajú po polhodinovom pobyte v saune.

 

Dánsko

Dáni robia z obdarúvania veľké tajnosti. Nádej na šťastnú budúcnosť rastie priamo úmerne s veľkosťou darčeka. Preto darček balia na obrovských škatúľ a prekryjú ho množstvom papiera. Dôležitý je moment prekvapenia. Tento národ sa rád obklopuje adventnými vencami, ktoré visia na vianočných stromčekoch, na dverách, na oknách i na kostoloch. Štyri zapálené sviečky u nich predstavujú základné obdobia ľudského života – detstvo, mladosť, dospelosť a starobu. Dáni zvyknú jesť na Vianoce husacinu, teplú šunku, pivný chlieb, tresku a sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Potrpia si aj na stolovanie, špeciálne na taniere. Tradíciu začala miestna porcelánka, ktorá začala pred sto rokmi predávať vianočné taniere a tie sa potom stali vyhľadávaným predmetom záujmu zberateľov.

 

Švédsko

Švédi si potrpia na pestrofarebné vianočné stromčeky a veria na hrbatého trpasličieho starčeka Jultombe. Pochutnávať si zvyknú na pečenom moriakovi, bravčových rebierkach, fašírkach, sušenej treske v bielej omáčke, hnedej fazuli so slaninou, perníkoch a varenom víne ochutenom koreninami. Na vidieku oslavujú Vianoce jazdou na saniach ťahanými koňmi so zapálenými fakľami.
 

Vianočné zvyky s nádychom exotiky:

  • Filipínci sú jediným ázijským kresťanským národom. Súčasťou ich osláv sú okrem kmeňových zvykov aj živé betlehemy. Príbeh Jozefa, Márie a Ježiška prežívajú veľmi emotívne.
  • Afričania znázorňujú Ježiška s palmou a obdarúvajú sa často oblečením. Pohostenie býva prosté, vychádza z miestnych zdrojov – zarežú kozu a uvaria si ovsenú alebo kukuričnú kašu. V Maroku jedia baránka, v Egypte jedlo z ryže, chleba a vareného mäsa.
  • Japonci servírujú sushi a kačicu so zeleninou, pijú saké a do kostola idú v tradičnom kimone. Deťom nosí darčeky kňaz Hoteiosho, ktorý má vraj oči vzadu a všetkých bedlivo sleduje. Aj keď je tu málo kresťanov, v obchodoch a na uliciach nechýbajú vianočné dekorácie – betlehemy a vyzdobené stromčeky. Významnejším sviatkom je však Nový rok, ktorý sa oslavuje 7 dní. Na ochranu pred zlými duchmi zvyknú do kútov príbytkov sypať fazuľu.
  • Brazílčania, ako všetko, aj Vianoce slávia s nadšením. Stromčeky zdobia pestrofarebnými ozdobami a veľké rodiny chodia svorne na omše. Neveria na Ježiška, ale na boha plodnosti a úrody a bohyňu mora.
  • Kurióznymi sa dajú nazvať Vianoce v Austrálii. Pretože tu zúri horúce leto, obyvatelia oslavujú tento výnimočný deň v roku na pláži. Prinesú si malý stromček, ktorý zapichnú do piesku, i množstvo farebných balónikov, grilujú mäso, jedia chladené ovocie, zeleninové šaláty i sladké torty, pijú austrálske pivo a víno a niektorí aj surfujú.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.publicdomainpictures.net

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu