17.02.2016 18:49

Už začínajú kvitnúť snežienky

Zelený domov – Váza plná kvetov

 

Ledva sme sa vyhrabali zo snehových záľah, šokuje nás opačný extrém. Stúpajúca teplota, ktorá už začala zobúdzať ešte pred pár dňami zmrznutú prírodu. A samozrejme, ako prvé sa preberajú snežienky. Niekde síce vyrašia pomedzi zvyšky snehu a ľadu, ale nesporne sú predzvesťou už blížiacej sa jari.

 

Snežienka možno nepatrí k impozantným zástupcom flóry, ale tento jednoduchý kvet prostej bielej farby má aj tak našu priazeň spájanú s pocitom úľavy, ktorú odchodom zimy každý rok pociťujeme. A mnohí si ju ako posla jarnej atmosféry s radosťou postavia v pohári či malej vázičke na poličku. A v tom je problém. Pravidelné nájazdy príležitostných predajcov malých kytičiek stihli mnohé prirodzené lokality spoločenstva týchto kvetov úplne zdevastovať. Preto bolo trhanie snežienok vo voľnej prírode istý čas sankcionované vysokou peňažnou pokutou. V súčasnosti si ju niekde na lúke alebo v priekope odtrhnúť beztrestne môžeme, ale pozor! Toto pravidlo neplatí pre národné parky, prírodné rezervácie a chránené areály. Urobenie kytičky snežienok v takomto prostredí by mohlo byť potrestané poriadne mastnou pokutou - až do výšky 3230 eur.

 

Drobná, ale silná

Prvý jarný kvet je síce nenápadná rastlinka menšieho vzrastu, býva vysoká 15 až 20 centimetrov, ale dokáže sa popasovať aj s krutou zimou. Jej biela hlávka s kúskom stonky vykúka neraz nad vrstvou zľadovateného snehu. Tento kvet obľubuje vlhko a darí sa mu v tôni pod stromami a kríkmi. Potrebuje len zlomok množstva svetla a tepla, aké si vyžadujú iné rastliny. Na druhej strane, ak je snežienka usadená v dostatočne vlhkej pôde, znesie jej hlávka aj silné slnečné lúče. Je to malý nezmar, ktorý sa vyskytuje v európskej faune od 17. storočia a dostal sa k nám z Turecka. Ako cibuľovina si živiny kumuluje v cibuľke, ktorá je potom zdrojom energie pre listy i kvet. Cibuľky počas letných mesiacov odpočívajú v zemi a na jeseň vytvoria koreňový systém ako základ pre celé spoločenstvo snežienok. Preto ich vo vhodných lokalitách nachádzame na jednom mieste v hojnejšom počte. Najčastejšie rastie v lužných lesoch, na vlhkých lúkach pozdĺž riek, v priekopách alebo v listnatých lesoch, kde vrstva popadaných listov zadržuje vlhkosť v pôde. Ale naďabiť na snežienky môžeme aj v parkoch alebo v tôni stromov trávnatých plôch v mestách. Snežienky sa dokonca aj pestujú, aby nimi kvetinárky mohli vizuálne osviežiť napríklad svadobnú kyticu jarnej nevesty.

Snežienku radia odborníci medzi jedovaté rastliny pre prítomnosť alkaloidov. Jej konzumácia nie je síce životu nebezpečná, ale môže spôsobiť bolesti brucha, hnačku a zvracanie. Ale tieto látky sa zároveň využívajú vo farmaceutickom priemysle pri výrobe liekov na liečenie obrny a zápalu nervov.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.publicdomainpictures.net

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu