22.12.2016 14:55

Symboly, ktorých sa po stáročia nevzdávame

Harmónia – Sviatky a tradície

 

Mnohé symboly Vianoc súvisia s ľudovými zvykmi alebo s miestnymi tradíciami a viažu sa ku konkrétnemu prostrediu, ale niektoré sú bez vysvetlenia zrozumiteľné takmer na celom svete. Pri pohľade na ozdobený stromček či betlehem alebo počutí koledy Tichá noc, svätá noc nikto nezapochybuje, že má do činenia s Vianocami. A kam až siahajú ich korene?


 

Vianočný stromček

Legenda hovorí, že táto tradícia sa zrodila v 7. storočí vďaka írskemu mníchovi, ktorý chcel ľudí motivovať vypočuť si jeho kázne. Preto jedľu, ktorú si miestni cenili, ozdobil horiacimi fakľami v tvare kríža. Kto vie, ako to v skutočnosti bolo, pretože vianočné stromčeky, ozdobené podľa našich predstáv, sa začali objavovať v nemeckých meštianskych domácnostiach až v 17. storočí. Ozdoby však boli ešte prosté, ľudia si ich vyrábali sami. Na vetvičky zvykli vešať perníky, vianočné pečivo, cukríky, papierové i drôtené ozdôbky, háčkované dekorácie a figúrky zo šúpolia či slamy. Na konáriky pripevňovali pre neopakovateľnú atmosféru aj malé sviečky. Chudobní si stromček dovoliť nemohli, preto aspoň natrhali konáriky a dali si ich do vázy. Počas 19. storočia sa zvyk vianočného stromčeka rozšíril aj do Poľska, Francúzska, Maďarska, Talianska a do ostatných krajín. To už sa do vianočných tradícií zakomponoval aj priemysel, ktorý začal produkovať vianočné dekorácie vrátane ozdobných reťazí a sklenených gúľ. Gule fúkané z jemného skla venoval svetu Francúz Pierre Dupont. Najprv len jednofarebné, čoskoro však uzreli svetlo aj druhy ozdobené ornamentmi, kvetmi, hviezdičkami a symbolmi Vianoc. Koncom tohto storočia si Angličania vysvietili stromček elektrickými žiarovkami. Na dedine si začali stromčeky zdobiť až po 1. svetovej vojne. Skrášľovali si ich najmä sušenými jabĺčkami i hruškami a orechmi.

Betlehem

Jasličky, ako sa inak betlehem zvykne nazývať, predstavujú svätú rodinu Jozefa a Márie a narodenie malého Ježiška. Jeho história je určite staršia v porovnaní s inými symbolmi, pretože súvisí s piliermi kresťanského učenia, ktorého vrcholom vo vzťahu k bežným smrteľníkom sú práve Vianoce ako oslava príchodu Ježiša Krista. Ľudia si po stáročia robili v kostoloch i doma betlehemy. Novinkou však bol živý betlehem. S touto myšlienkou prišiel v roku 1223 v Taliansku sv. František z Assisi. Do drevenej konštrukcie priviedol zvieratá a našiel dobrovoľníkov, ktorí predstavovali Jozefa i Máriu. Dodnes sa robia podobné predstavenia, ktorých čaru okolie rado podľahne. Ale zaujímavé sú aj betlehemy v životnej vyrezané z dreva. Podobne honosné zvykli stavať od 13. storočia hlavne vo františkánskych a kapucínskych kostoloch v Taliansku. Na ich výrobe sa neraz podieľali známi umelci a sochári. Aj na Slovensku sa udomácnila silná tradícia drevených betlehemov. Napríklad v Štiavnických baniach existovala v 19. storočí odborná rezbárska škola, kde sa žiaci učili vyrezávať aj betlehemy. I dnes v modernom interiéri si pod vianočný stromček zvykneme položiť aspoň malý symbolický betlehem z dreva alebo papiera.

Koleda

Vianočné piesne patrili ku koloritu osláv nového roka už v starom Ríme a slovanské národy ich prijali ako prirodzenú súčasť zvyklostí v období Vianoc. Koledy si radi spievajú ako Slováci, tak Poliaci, Česi, Rusi i Bulhari. Ale hlásia sa k nim aj Francúzi, Nemci a Gréci. K najznámejším vianočným piesňam patrí Tichá noc, ktorá nie je z rodu ľudových, ale jej slová napísal Joseph Mohr a hudbu zložil Franz Xaver Gruber. Prvý krát odznela v roku 1818 v kostole v rakúskom Oberndorfe a odvtedy pokorila celý svet. Pre nádhernú melódiu i slová preložili vianočnú skladbu do mnohých jazykov.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.publicdomainpictures.net

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu