10.05.2017 11:11

Májovo zaobrúčkovaní

Harmónia – Sviatky a tradície

 

Napriek tomu, že sa máj z hľadiska trvanlivosti manželstva nepovažuje za veľmi dôveryhodný mesiac, práve v tomto ročnom období zvykne za slávnostných fanfár navliekať partnerovi obrúčku na prst veľmi veľa dvojíc. Možno aj preto, že máj je neodolateľne romantický a čerstvo rozkvitnutou prírodou objektívne príťažlivý.  

Zvyk spečatiť manželský zväzok obrúčkami, ktoré sú symbolom vernosti, lásky a vzájomnej úcty, má zaujímavú históriu. Podobenstvá a filozofia tejto tradície vznikali ešte v starom Egypte, kde kruhy vyrobené z prírodných materiálov symbolizovali večnú a nesmrteľnú lásku. Praktickí Rimania tento zvyk prepojili s vlastníckymi právami. Ženu, o ktorú mali záujem, obdarovali prsteňom z kovu, ako symbolom majetku. Prefíkaný a najmä žiarliví muži zo stredného východu prostredníctvom skladacích prsteňov kontrolovali vernosť manželky, ktoré ich museli nosiť, keď odišli na obchodné cesty. Ak by si žena takúto komplikovanú ozdobu chcela sňať v snahe pred milencom svoj zväzok utajiť, prsteň by sa rozpadol a už by sa nedal poskladať. Povinnosť darovať budúcej žene zlatý snubný prsteň uzákonila cirkev pápežským dekrétom už v roku 860, muži sa ešte vtedy nezdobili. No v 14. až 15. storočí si členovia kráľovských rodín začali pri zásnubách vymieňať prstene a v 16. storočí už nosili bežne obrúčky aj muži iných spoločenských vrstiev. Zaobrúčkovanie oboch partnerov zažívalo svoje zlaté časy počas druhej svetovej vojny, čo mal byť prejav spolupatričnosti v ťažkých časoch. Dnes sú už úplnou samozrejmosťou.

K humorným patrí koloniálne obdobie Ameriky, keď boli všetky šperky považované za morálne bezcenné a ženy na znak lásky dostávali náprstok na šitie. Nezapreli v sebe však parádnice a spodok tejto praktickej pomôcky odstránili, čím získali krúžok podobný prsteňu.

Materiály sa menili

Prvé prstene boli urobené z vlasov alebo zo stebiel či z iných častí rastlín, prípadne zo spracovanej kože. Ľudia sa však časom zdokonaľovali v práci s kovom, takže pribúdali ozdoby z bronzu a zo železa. Diamant sa na snubný prsteň začal pridávať v stredovekom Taliansku. Dôvod bola asi jeho tvrdosť, ktorá symbolizovala trvanlivosť lásky. V súčasnosti sa snúbencom ponúka obrovské množstvo značiek nádherných typov obrúčok z ušľachtilej ocele, z platiny i zo zlata viacerých odtieňov. A môžu byť zdobené aj drahokamami, k najviac obľúbeným patria brilianty.

Ktorý prst je ten pravý

Už Egypťania nosili kruhovú ozdobu na štvrtom prste, pretože verili, že ním prechádza žila spojená priamo so srdcom. Symbolika platí pre všetky prsty: palec predstavuje rodičov, ukazovák súrodencov, prostredník nás samotných a malíček naše deti. Občas sa však zvyk porušil. Napríklad v Anglicku počas panovania Alžbety I. sa snubné prstene navliekali na palce a v 18. storočí ich rímski katolíci nosili výhradne na pravej ruke. Hovorí sa, že obrúčka sa má nosiť na ľavej ruke, ale tento zvyk vznikol z čisto praktických dôvodov – väčšina populácie sú praváci a prsteň by im mohol pri rôznych činnostiach prekážať. Určite nie je nikde predpísané, na ktorom prste a ktorej ruky musíme obrúčku nosiť. Je to na slobodnom rozhodnutí každého páru a každého človeka. Trestuhodné nie je ani nenosenie obrúčky, mnohých k tomu vedú špeciálne dôvody. Niekto má problém s alergiou na kovy, inému ozdoby na ruke prekážajú pri práci, iný necháva obrúčku doma zo strachu pred stratou kvôli zvyku si ju snímať, a ďalší pribral a zásnubný prsteň mu je malý.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.goodfon.ru

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu