10.07.2016 13:50

Horúco, až prihorúco ...

Zdravie a krása – Zdravé bývanie

 

Extrémne horúčavy je pre organizmus vždy veľkou záťažou. Jedným riešením je ísť na kúpalisko alebo k jazeru, ale celý ho aj tak nemôžeme stráviť vo vode a mnohí si to pre pracovné povinnosti dovoliť nemôžu. Aké opatrenia nám teda pomôžu prežiť najbližšie dni v čo najlepšom zdraví?

  • Počas obedňajších hodín neorganizujme nákupy, lekára či vybavenie úradov, čo si vyžaduje často chôdzu po slnku a cestu v mestských dopravných prostriedkoch, ktorá môže ku kolapsu len prispieť.
  • V priebehu dňa si pre ochladenie doprajme sprchu alebo sa aspoň ovlažme vodou tvár, šiju a ruky až po predlaktie, alebo aspoň po zápästie.

  • Interiéry vetrajme len ráno a neskoro večer, počas obeda okná vôbec neotvárajme.
  • Oblečenie by malo byť z ľahších bavlnených materiálov voľnejšieho strihu a vhodnejšie sú bledé odtiene, čierna a tmavé farby slnečné lúče priťahujú. Obuv by mala byť vzdušná a ľahká a podrážka má chodidlo izolovať dostatočne od horúceho asfaltu. Hlavu si chráňme letným klobúkom, šiltovkou, pirátskou šatkou alebo inou vhodnou pokrývkou.
  • Pre riziko dehydratácie a zdravotných komplikácii s ňou spojených treba počas celého dňa prijímať tekutiny. Kapacita sa u dospelého jedinca 2 litre a dieťaťa podľa veku 1 až 1,5 litra v horúčave zvyšuje o celý liter, prípadne aj viac. Vhodná je voda, stolové minerálky, zriedené ovocné šťavy a čaje, či už ovocný, bylinkový alebo zelený. Vyhýbať sa treba alkoholu, kolovým nápojom, káve, čiernemu čaju a studeným tekutinám, pretože rozpálené hrdlo zareaguje na ľadový príval zápalom. Dobrou alternatívou je voda s trochou citrónovej šťavy, ktorá osvieži a zároveň svojimi antibakteriálnymi účinkami pomáha predchádzať infekciám. Piť treba pol hodinu pred alebo po jedle.
  • Počas horúcich dní strácame často veľkú chuť do jedla, tráviaci systém svoju aktivitu spomaľuje. Treba preto konzumovať ľahko stráviteľné jedlá - cestoviny, biele mäso, ryby, zeleninu a ovocie, určite nie vyprážané rezne a kvôli riziku salmonelózy ani žiadne majonézové šaláty a krémové zákusky či iné jedlá pripravené zo surových vajec. Hlad môžeme zahnať aj uhorkami alebo špargľou a osviežiť sa melónom, všetky tieto druhy majú vysoký obsah vody.

Netrávme čas na priamom slnku, ale vyhľadajme tieň alebo chladnejší interiér. No aj pri používaní klimatizácie by sme mali byť opatrní. Pri prechode z podchladeného prostredia do extrémnej horúčavy a naopak hrozí teplotný šok a prechladnutie a dokonca aj zápal pľúc. Ak z horúčavy utekáme na celé hodiny do klimatizovaného nákupného centra, môžeme dostať infekciu z klimatizácie, v ktorej správca nevymieňa pravidelne filtre. A nesprávne nasmerované ventilátory v interiéri zvyknú byť príčinou bolestí hlavy a šije, zápalov horných dýchacích ciest a vysušovania očí. Odborníci odporúčajú používať klimatizáciu maximálne 4 hodiny denne a teplotný rozdiel medzi exteriérom a interiérom by nemal presahovať 8°C.

V práci majú zamestnanci nárok na častejšie prestávky, a pomôže im aj posunutá pracovná doba so skorším príchodom ráno. Stavbári, lesní robotníci či poľnohospodári by nemali počas obeda vôbec pracovať.

Zabúdať by sme nemali ani na naše domáce zvieratá, ktoré trpia podobne ako ľudia. Musia mať preto dostatok čerstvej vody. Pri prehriatí organizmu, ktoré sa prejavuje malátnosťou, neistou chôdzou, dychčaním a odmietaním stravy treba psa alebo mačku zabaliť do mokrého uteráka a vyhľadať pomoc veterinára. Aby znášal pes horúčavy lepšie, treba ho pred letom ostrihať.

Riziko pre srdce, cievny systém i celý organizmus

Ak teplota v exteriéri prekročí hranicu 30°C a nebezpečne stúpa vyššie, môžeme sa pripraviť na komplikácie. Klasické symptómy reakcie organizmu na horúčavu je malátnosť, bolesti hlavy, bledá a vlhká koža, možné zhoršené dýchanie a kŕče a opuchy končatín. Aktivujú sa samozrejme regulačné mechanizmy, preto sa potíme a tým sa prirodzene ochladzujeme. No zvýšeným potením ubúdajú v tele dramaticky tekutiny, voda sa zadržiava v obličkách, následne sa hromadia v organizme škodlivé látky a tie môžu poškodiť pečeň. Teplom sa cievy rozširujú a preto klesá krvný tlak. Pri zlom pitnom režime sa krv zahusťuje a vzniká riziko tvorby krvných zrazenín. Spomaľuje sa tiež krvný obeh a dôsledkom je nedostatočné okysličovanie orgánov a napokon hrozba zlyhávania orgánových systémov až celkového kolapsu organizmu.

 

Najviac ohrozené skupiny

  • Situácia sa výrazne zhoršuje u pacientov s rôznymi ochoreniami. A čas, za ktorý sa človek prepracuje ku kolapsu, sa skracuje najmä u ľudí s poškodeným srdcom alebo s chorobami srdcovo-cievneho systému.
  • Horúčavu veľmi zle zvládajú starí ľudia, ktoré majú už poškodené adaptačné mechanizmy a často trpia chronickými ochoreniami. Zvýšená teplota ovzdušia zrýchľuje srdečnú frekvenciu, ktorej starší organizmus nedokáže držať tempo. Horúce dni sú pre nich o to nebezpečnejšie, že v tomto veku už strácajú pocit smädu a často aj celé hodiny nevypijú ani deci tekutín.
  • Dávať pozor treba aj na malé deti do 3 rokov, ktoré nemajú ešte vyvinutú termoreguláciu, preto im hrozí rýchle prehriatie organizmu.
  • Opatrné pri vysokých teplotách musia byť aj tehotné ženy. Pobytom na priamom slnku riskujú prehriatie organizmu, čo je hrozba aj pre samotné dieťa. Každá nastávajúca mamička by mala v horúčave pravidelne piť, najlepšie vlažnú vodu v menších množstvách, úplne ignorovať fyzické aktivity a naopak čo najviac oddychovať. Viac ako v bežných dňoch.

 

redakcia Doma a Rada, FOTO: www.freedigitalphotos.net

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu