06.04.2012 17:07

Bohovia? Nie, obyčajní ľudia

Pozrime ich, ako sa vyfarbili. Páni prezidenti. Nemecký i maďarský. Trochu pomútili vodu vo veľkom svete a teraz sa s obrovskou hanbou kdesi zašili. Tvrdý pád z úctyhodnej výšky, ale tak im treba. Keď čachrovali s veľkými peniazmi alebo podvodom získali vysokoškolský diplom. No, keď tak nad tým uvažujem, to sklamanie, šok z diametrálne odlišnej pravdy o ľuďoch, ktorých sme považovali za osobnosti, je aj naša chyba. Ochotne si pestujeme pomýlené predstavy o politikoch, bankároch, filmových hviezdach a iných celebritách, pretože rojčíme o dokonalosti a snažíme sa nájsť vzory hodné nasledovania. K oblohe zrak zdvíhame zbytočne, mimozemšťania či iné božstvá stále neprichádzajú. A tak si hľadáme inšpiratívne modely medzi pozemskými bytosťami. Novodobé modly, podľa ktorých by sme sa radi správali, žili aj vyzerali. Vzhliadame k týmto bezchybným obrazom úspešnosti a nevnímame, že to nie sú originály, ale falzifikáty, pod ktoré sa podpisujú tímy vizážistov, marketingových stratégov, hovorcov i novinárov. Podvod storočia či skôr už stáročí, ktorému vždy znovu podľahneme. Pretože nás nezaujímajú ľudia plní rozporov, neistoty a pochybností, my chceme polobohov, ktorí na nás blahosklonne vzhliadajú z Olympu. Že je to iba prelud, jedna obrovská nafúknutá ilúzia? Možno, ale aká očarujúca. Oskaroví favoriti v žiarivej večernej róbe s dokonalým úsmevom, americký prezident schádzajúci nonšalantne po schodoch z lietadla, viedenský bál len pre oslňujúcich vyvolených.... Len ťažko sa odoláva kúzelnej atmosfére plnej gracióznosti a ešte ťažšie sa našinec bráni komplexu bezvýznamnosti a mindráku z menejcennosti. Musí prísť poriadny rapkáč, budík, zapišťanie lokomotívy či zahúkanie parníka, aby sme sa prebrali. Odhalenie, správa, škandál, ktorý strhne zlatú masku z tváre a zhodí poloboha z jeho piedestálu. Ako aj spomínaných prezidentov. Svoj honor si užívali nezaslúžene a napriek výnimočnosti postavenia napokon nebolo čo závidieť. Ukázalo sa, že sú to rovnakí ľudia so všetkými neresťami a slabosťami, akých chodí po uliciach na tisíce. Ešteže sa občas objaví niekto, ako to povestné dieťa v rozprávke o cisárovi a jeho nových šatoch, a povie nahlas, že sú nahí. Podobných poslov holej pravdy by malo byť viacej. Ašpirantov na ich skúmanie je plný parlament, vrátane toho európskeho, na filmových či hudobných festivaloch i na súťažiach krásy a prezidentských kampaniach sa to nimi len tak hemží. A kde zostávame v týchto chvíľach zlyhania našich idolov my ostatní? Zase raz musíme zľaviť z ilúzií, ale už sa nenápadne obzeráme, či nenarazíme na novú modlu „hodnú“ nasledovania. Skutočne ju však pre svoje ego potrebujeme?

 

Alžbeta Slováková – Spáčilová

—————

Späť


Diskusia k článku

Neboli nájdené žiadne príspevky.

Pridať nový príspevok


Kontakt

magazín Doma a Rada


 

WEB pre celú rodinu


přesný čas
Meniny na web